1Ntɛ tɛyɛfɛ dənda mɔ, kɔ Yesu ende pəckɔt sədare, pəckawandi pəcdəŋk moloku mɔtɔt ma dɛbɛ da Kanu. Ŋasol kɔ Asom ɔn wəco kɔ mɛrəŋ,
2kəbɛrɛnɛ ka aran alɔma aŋɛ ɛnataməs docu da dis kɔ da yɔŋk yɛlɛc mɔ: Mari wəkɔ ancwe «Wəka Makdala» mɔ, nwɛ anabɛləs yɔŋk yɛlɛc camət-mɛrəŋ mɔ,
3Yohanna (wəran ka Cusa, wəlompəs ka mes ma kəlɔ disrɛ ka Herodu), Susan kɔ aran alarəm alɔma aŋɛ ŋancwurɛ daka daŋan kəmar ka Yesu kɔ Asom ɔn mɔ.
4Kɔ kənay ka afum alarəm ayɛfɛ sədare səlɔma ŋamɛpənɛ kɔ. Kɔ Yesu oloku capafɔ ncɛ:
5«Ntɛ wəbɔf owur kəkɔgbal malɔ mɔn mɔ, eyi kəgbal malɔ kɔ mɛŋgbɛn mɔlɔma mɛntɛmpɛnɛ dɔpɔ. Afum ŋacnas-nas mi, kɔ gbaŋa yɔsɔm mi.
6Kɔ mɛŋgbɛn mɔlɔma mɛntɛmpɛnɛ dəmasar. Ntɛ mompoŋ mɔ, kɔ mowos, bawo mɛnayɔ fɛ pədəm.
7Kɔ mɛŋgbɛn mɔlɔma mɛntɛmpɛnɛ dəbɛŋk, kɔ bɛŋk yompoŋ kɔ mɛŋgbɛn mamɔkɔ kɔ yɛntasərnɛ mi.
8Kɔ mɛŋgbɛn mɔlɔma mɛntɛmpɛnɛ antɔf ŋɔtɔt kəroŋ. Ntɛ mamɔkɔ mompoŋ mɔ, kɔ yoŋkoməs, kɔ popoŋ mpɛ o mpɛ poŋkom mɛŋgbɛn tasar tin (100).» Yesu oncloku toloku tatɔkɔ, pəcgbəŋɛ: «Məna nwɛ məŋyɔ ləŋəs məcne mɔ, məcəŋkəl!»
9Kɔ acɛpsɛ ɔn darəŋ ŋayif kɔ ntɛ capafɔ cacɔkɔ cəloku mɔ.
10K'oloku: «Nəna ŋɔ asɔŋ kəcərɛ mɔgbɔpnɛ ma dɛbɛ da Kanu, kɔ akɔ dəcapafɔ aloku ŋa ti, mba:
11«Tedisrɛ ta capafɔ cancɛ tɛntɛ: Defet, toloku ta Kanu tɔ.
12Mɛŋgbɛn mmɛ mɛntɛmpɛnɛ dɔpɔ dacɔ mɔ, mi mɔyɔnɛ afum aŋɛ ŋaŋne mɔ, ŋɔŋk ŋɛlɛc ŋeder ŋeliŋ ŋa dəbəkəc toloku ta Kanu tɔkɔ ɛnane mɔ, ntɛ tɔŋsɔŋɛ payaməsər ŋa kəlaŋ nkɛ kəntam kəyac ŋa mɔ.
13Mɛŋgbɛn mɔkɔ meyi dəmasar mɔ, afum ŋɔ, aŋɛ ŋanckɔnane toloku ta Kanu, pəbɔt ŋa mɔ. Mba ŋayɔ fɛ ntɛntəl,8.13 «kəntɛntəl», «ntɛntəl» = «kəcɔnc», «ncɔnc» ŋalaŋ tɛm tɔlɔma, kɔ tɛm teyeŋki tender ŋa-ɛ, ŋasak.
14Mɛŋgbɛn mmɛ mɛntɛmpɛnɛ dəbɛŋk mɔ, mi mɔyɔnɛ afum aŋɛ ŋancəŋkəl moloku ma Kanu, kɔ ŋalasərnɛ mes mɔpɔŋ mmɛ mɛntasərnɛ ŋa mɔ: Mɛcɛm-cɛmnɛ mɛlarəm, kəsɔtɔ ka daka kɔ mɛfaŋ mobotu ma doru, ŋa ŋafɔsɔŋ yokom yololu.
15Mɛŋgbɛn mmɛ meyi antɔf ŋɔtɔt mɔ, afum ŋɔ, aŋɛ ŋancəŋkəlɛ toloku abəkəc ŋɔtɔt ŋosoku, ŋamɛŋkərnɛ ti, ŋacəmɛ ti darəŋ mɔ, ŋa ŋaŋsɔŋ yokom yɔtɔt.»
16«Nwɛ o nwɛ ɔfɔmot lamp a pəkufun di kaloŋi, ɔfɔsɔ-bɛrsɛnɛ di kəfənc dəntɔf, mba ɛndɛt di kədɛt dəm, ntɛ tɔŋsɔŋɛ aŋɛ ŋambɛrɛ dəkəlɔ mɔ, ŋanəŋknɛ pəwaŋkəra.
17Mpɛ o mpɛ pɛmɛŋkənɛ, antam pi kənəŋk. Ntɛ o ntɛ tɔŋgbɔpənɛ mɔ, antam ti kəcərɛ, towur tɛfəntərɛ pəwaŋkəra.
18Nəkɛmbərnɛ tɔkɔ nəncəŋkəl mɔ, bawo andekɔbɛrɛnɛ akɔ ŋayɔ mɔ, pabelər akɔ ŋantɔyɔ mɔ ali pɔkɔ ŋaŋgbɛkər mera kəyɔnɛ paŋan mɔ.»
19Kɔ iya ka Yesu kɔ awɛnc ɔn ŋander ŋabəp kɔ, mba ŋanctam fɛ kəlɔtərnɛ kɔ ntɛ afum ŋala mɔ.
20K'aŋkɔ paloku kɔ ti: «Iya kam kɔ awɛnc əm aŋa ŋancəmɛ dabaŋka, mən'ɔ ŋafaŋ kənəŋk.»
21Kɔ Yesu oloku: «Iya kem k'awɛnc im aŋa, ŋayɔnɛ aŋɛ ŋancəŋkəl toloku ta Kanu ŋacəmɛ sɔ ti darəŋ mɔ.»
22Dɔsɔk dɔlɔma kɔ Yesu ɛmbɛkɛ debil kɔ acɛpsɛ ɔn darəŋ. K'oloku ŋa: «Pacali ntende kəba mokuru.» Kɔ ŋaŋkɔ.
23Ŋayi kəcali, kɔ Yesu endirərnɛ. Kɔ afef ŋɔpɔŋ ŋɛyɛfɛ kəwur dəkəba kɔ abil ŋɛfaŋ kəkalɛ, kɔ ŋayi dəpəwɛy-wɛy.
24Kɔ acɛpsɛ ɔn darəŋ ŋander ŋatimi kɔ, ŋackulɛ-kulɛ: «Wətəksɛ! Wətəksɛ! Kəfi kɔ sənder!» Ntɛ entimɛ mɔ, k'ɛyɛfɛ kəgbəŋ-gbəŋər afef, kɔ yam yɔpɔŋ yɔkɔ yɛnayɛfɛ mɔ, kɔ yɛsak few. Kɔ pəyɔ yeŋ, ali tes ancne fɛ sɔ.
25Kɔ Yesu eyif ŋa: «Deke kəlaŋ konu kəyi-ɛ?» Ntɛ ŋanesɛ a kɔ cusu cəwos ŋa mɔ, kɔ ŋayifɛnɛ: «Anɔ ɔfɔ wəkawɛ? Wəkawɛ ɛŋgbəŋ-gbəŋər ali afef kɔ yam, yɛcəmɛ sɔ tɛfaŋ tɔn darəŋ!»
26Kɔ Yesu ɔŋkɔ pənəŋk yecic yɔlɔma nde kulum ka Kerasa, nde pəntɛfərɛnɛ kɔ Kalile mɔ.
27Ntɛ Yesu ontor dəntɔf mɔ, k'ɛnəŋk fum wəlɔma wəka dare dadɔkɔ fɔr yɔn kiriŋ, nwɛ yɔŋk yɛlɛc yɛlarəm yɛnacəmɛ darəŋ mɔ. Kəyɛfɛ ntɛ pənawon mɔ, ɛncbɛrnɛ fɛ duma, ɛnayɔ fɛ kəlɔ kəyi, mɛnɛ pəyi nde cufu dacɔ.
28Ntɛ fum nwɛ ɛnəŋk Yesu mɔ, kɔ ŋɔŋk ŋɛlɛc ŋɔsɔŋɛ kɔ kəkulɛ-kulɛ, k'ɛntɛmpɛnɛ Yesu wɛcək dəntɔf, k'oloku pəpɔŋ: «T'ake tɔ məmbɛrɛnɛ mes mem-ɛ, Yesu Wan ka Kanu nkɛ kəyi darenc mɔ? Ilɛtsɛn'am ta mətɔrəs im!»
29Bawo Yesu oncloku ŋɔŋk ŋɛlɛc nŋɛ ŋɛnabɛrɛ fum wəkakɔ dəris pəwon mɔ kəwur. Gbekce yɔ anckotərɛnɛ fum wəkawɛ dəkəcək kɔ afɛc ŋɔpɔŋ, mba onccopu gbekce yayɔkɔ, ŋɔŋk ŋɛlɛc ŋosolɛ kɔ ŋekekərɛ nde dətɛgbərɛ.
30Kɔ Yesu eyif kɔ: «Cəke cɔ aŋw'am-ɛ?» Kɔ fum nwɛ oloku Yesu: «Ina aŋwe ‹Kənay›.» K'oloku ti bawo yɔŋk yɛlɛc yɛlarəm yɛnacəmɛ kɔ darəŋ.
31Kɔ yɔŋk yɛlɛc nyɛ yɛlɛtsɛnɛ Yesu kəsak yi, ta pəsɔŋɛ yi kəwur yɔkɔ dəpəŋal-ŋal.
32Awa, ŋanabɔlɛnɛ fɛ sɔp yɛlarəm yɔlɔma nyɛ yɔncsɔmət dəndo tɔrɔ kəroŋ mɔ. Kɔ yɔŋk yɛlɛc yɛlɛtsɛnɛ Yesu kəwosɛnɛ yi ka kəbɛrɛ ka dəsɔp nyɛ, kɔ Yesu owosɛnɛ yi.
33Kɔ yɔŋk yɛlɛc yowur dəfum, kɔ yɔŋkɔ yɛmbɛrɛ dəsɔp. Kɔ sɔp nyɛ fəp yontor kəyɛfɛ dətɔrɔ, kɔ yɔŋkɔ yotor dəkəba, kɔ yɛŋgbətəsɛ, kɔ yefis-fis fəp.
34Ntɛ akɛk sɔp aŋɛ ŋanəŋk ti mɔ, kɔ ŋayɛksɛ kɔ ŋaŋkɔ ŋasamsərɛnɛ toloku tatɔkɔ dare kɔ aka sədare səkəsək.
35Kɔ afum ŋander kəmɔmən tɔkɔ tɛnacepər di mɔ. Kɔ ŋander nnɔ Yesu eyi mɔ, kɔ ŋambəp fum wəkɔ yɔŋk yɛlɛc yɛnawur dəris mɔ, pəsəkəp pəndɛ Yesu dəntɔf, kɔ amera ŋɔn fəp, afum aŋɛ ŋanader kəmɔmən mɔ ŋanesɛ.
36Afum akɔ ŋananəŋk tɔkɔ tɛnacepər mɔ, ŋalɔmər akɔ ŋanader kəmɔmən tɔkɔ anayac kɔ mɔ.
37Kɔ afum a atɔf ŋa Kerasa fəp ŋaloku Yesu a pəyɛfɛ ndaraŋan pəkɔ, bawo ŋananaŋkanɛ kənesɛ. Kɔ Yesu ɛmbɛrɛ debil k'olukus.
38Fum wəkɔ Yesu ɛnaluksɛ yɔŋk yɛlɛc darəŋ mɔ, ɛlɛtsɛnɛ Yesu a pətam kəce kɔ pəyi kɔ dəntɔf. Mba kɔ Yesu ombupərɛ kɔ pəcloku:
39«Məlukus nnɔ ndaram. Məkɔ məcloku afum tɔkɔ Kanu kəyɔn'am mɔ fəp.» Kɔ fum nwɛ ɔŋkɔ pəloku dare disrɛ fəp mes mɔkɔ Yesu ɛnayɔnɛ kɔ mɔ.
40Yesu kəlukus kɔn, kɔ afum ŋaŋkɔ ŋafaynɛ kɔ, bawo fəp fənckar kɔ.
41Kɔ fum wəlɔma, pacwe kɔ Sayirus, nwɛ ɛnayɔnɛ wəbɛ wəka dəkətola Kanu da aSuyif mɔ, owur nde pəcder. Kɔ Sayirus ɛfəntərɛ dəntɔf, k'osumpər Yesu wɛcək, pəclɛtsɛnɛ kɔ kəwosɛ kəder ka kəlɔ kɔn.
42Bawo ɛnayɔ wan wəran wəkin gboŋ, nwɛ ɛnasɔtɔ meren wəco kɔ mɛrəŋ mɔ, pəcfi. Ntɛ ɛyɛfɛ kəkɔ mɔ, kɔ kənay kəmɛpnɛ kɔ haŋ ŋacyaməsər kɔ kəŋesəm.
43Wəran wəlɔma ɛnayi di, wəkakɔ pəcyak kəyɛfɛ ka meren wəco kɔ mɛrəŋ ta pəncəmbərəs-ɛ. Wəran nwɛ ɛnabɛrsɛ daka dɔn fəp nnɔ atɛn cɔl ŋayi mɔ, ntɛ tɔŋsɔŋɛ pataməs kɔ mɔ. Mba ali fum ɛnatam fɛ kətaməs kɔ.
44Kɔ wəran nwɛ ɔlɔtərnɛ Yesu tadarəŋ, k'oŋgbuŋɛnɛ dobol da duma dɔn. Gbəncana babɔkɔ kɔ kəwur mecir kaŋkɔ kənayi kɔ mɔ kəsakɛ.
45Kɔ Yesu eyif: «Anɔ ogbuŋɛn'em-ɛ?» Ntɛ afum fəp ŋambupərɛ ti mɔ, kɔ Piyɛr oloku: «Wətəksɛ afum ŋaŋkɛl'əm waca nwɛ fəp!»
46Kɔ Yesu oloku: «Fum wəlɔma oŋgbuŋɛn'em, bawo incərɛ a fənɔntər fəlɔma fəwur'im dəris.»
47Ntɛ wəran nwɛ ɛncərɛ a Yesu ɛncərɛ fɔ fum oŋgbuŋɛnɛ kɔ mɔ, k'ender pəcyikcɛ, k'ɛntɛmpɛnɛ Yesu wɛcək dəntɔf. K'oloku afum fəp fɔr kiriŋ tes tɔkɔ tɛnasɔŋɛ kɔ kəgbuŋɛnɛ ka duma da Yesu mɔ, kɔ tɔkɔ docu dɔn dɛnatamnɛ gbəncana babɔkɔ mɔ.
48Kɔ Yesu oloku kɔ: «Wan kem, kəlaŋ kam kəyac'əm, məkɔnɛ abəkəc ŋoforu.»
49Yesu eyi kəlok-loku kaŋkɔ, kɔ fum wəlɔma ender kəyɛfɛ ka ndena wəbɛ ka dəkətola Kanu da aSuyif da dare, k'ender pəloku: «Wan kam efi, ali məntɔrəs fɛ sɔ wətəksɛ kəkɔ di.»
50Mba Yesu ɛnane fum nwɛ kəloku ka wəbɛ wəka dəkətola Kanu da aSuyif defi da wan kɔn, k'oloku wəbɛ nwɛ: «Ta mənesɛ! Məlaŋ gbəcərəm, wan kam ɛntamnɛ.»
51Ntɛ ŋalukus dɛkɛr mɔ, Yesu owosɛ fɛ fum kəbɛrɛ kɔ nkɔn mɛnɛ Piyɛr, Isaŋ, Sak, wan wəran nwɛ kas kɔ kɛrɛ gbəcərəm, ŋɔ ɛnawosɛ kəbɛrɛ nnɔ wan wəran wəfi nwɛ eyi mɔ.
52Kɔ afum fəp ŋambok ŋaclɔm pəcuy paŋan tetɔn. Kɔ Yesu oloku: «Ta nəbok! Efi fɛ, kədirɛ k'ɛndɛ.»
53Kɔ afum ŋayɛfɛ kəselər Yesu, bawo afum aŋɛ ŋanacərɛ a wan wəran nwɛ efi.
54Kɔ Yesu osumpər wan wəran nwɛ kəca, k'olokɛ dim dɔpɔŋ: «Wəyecəra, məyɛfɛ!»
55Kɔ amera ŋɔn ŋender kɔ, gbəncana babɔkɔ k'ɛyɛfɛ, kɔ Yesu oloku a pasɔŋ kɔ yeri.
56Kɔ cusu cəwos akombəra aka wan wəran nwɛ, kɔ Yesu oloku ŋa a ta ŋalɔmər nwɛ o nwɛ ntɛ tencepər mɔ.